Кур'ан-и Керим со Превод на Македонски | 25.Ел-ФУРКАН | 2
(1-4)

17. A na Denot koga On }e gi zbere, i ona {to go obo`avaa, osven Allah, i koga On }e re~e: “Vie li vo zabluda gi skr{nuvavte robovite Moi ili, pak, tie vo zabluda si skr{naa od patot vistinski?”

     18.   ]e re~at: “Slaven bidi Ti! Da, ne ni treba{e da zemame drugi za{titnici osven Tebe, no Ti, nim i na babovcite nivni, im dade da u`ivaat se dodeka ne zaboravija da se se}avaat na Tebe.” Be{e narod koj, sekako, propadna!

     19.   Da, tie go smetaat za la`no ona {to go zboruvate. Ne }e mo`ete da ja otstranite makata nivna a nitu, pak, da im pomognete. A na onoj od vas koj }e napravi zulum ... Nie }e mu dademe da vkusi kazna golema.

     20.   Nie ne isprativme pejgamberi pred tebe koi ne jadea hrana i koi ne {etaa po ~ar{iite. Ednisodrugi vo isku{enie Nie ve doveduvame. E pa, }e se strpete li! Gospodarot tvoj gleda!

Xuz 19

     21.   Onie koi ne polgaat nade` vo Sredbata na{a, zboruvaat: “Zo{to ne ni se spu{taat meleki ili, pak, zo{to ne go gledame Gospodarot na{?” Tie ve}e se dueja vo du{ite nivni, nagolemo ze iznasilija.

     22.   Na Denot vo koj }e gi vidat melekite }e nema za silnicite nikakva radosnica; }e re~at: “So~uvaj ne!”

     23.   I Nie }e pristapime kon delata nivni i pepel i prav }e gi napravime.

     24.   @itelite xennetski na Denot toj }e bidat smesteni vo najubavo prestojuvali{te i }e se odmaraat vo najubava po~ivka,

     25.   Den }e bide toa vo koj nebesata }e se rascepat vo tenki oblaci i Den vo koj melekite }e se spu{taat.

     26.   Toga{ vlasta vistinska }e mu pripadne na Milostiviot, a za nevernicite na Denot toj }e bide nepodnoslivo.

     27.   Den vo koj zulum}arot }e gi kr{i prstite od racete svoi, velej}i: “Te{ko mene! Drug pat, osven patot na pejgamberot prifativ!

     28.   O te{ko mene! O propast moja! E, da ne zemav drug prijatel!

     29.   Me odvrati od Opomenata ve}e po nejzinoto doa|awe do mene!” [ejtanot, navistina, ostanuva za ~ovekot predavnik!

     30.   I pejgamberot re~e: “ Gospodare, narodot moj, navistina, go prifati ovoj Kur'an kako otpadok!”

     31.   I ete, taka za sekoj pejgamber me|u silnicite Nie opredelivme neprijatel. Dosta ti e {to vo Gospodarot tvoj ima{ upatuva~ i poddr`nik.

     32.   Onie koi ne veruvaat, velat: “Zo{to ne mu e objaven Kur’anot vo celost, vo eden zamav? “ Ete, taka Nie go objavuvame za da go utvrdime so nego srceto tvoe. Taka, del po del sreden, Nie go objavuvame.

     33.   I tie ne }e donesat nikakov urnek a Nie da ne ti doneseme vistina i najdobro tolkuvawe.

нема глас