Кур'ан-и Керим со Превод на Македонски | 26.Еш-ШУАРА' | 6
(1-7)

    174. Vo toa, navistina, ima znamenie. No, mnozinstvoto od niv se nevernici.

   175.   I Gospodarot tvoj, navistina, e Onoj koj e Silen i Somilosen!

   176.   I `itelite na Ejka gi smetaa za la`ni pejgamberite.

   177.   Koga [uajb im re~e: “Nema li da bidete bogobojazlivi?

   178.   Jas sum, navistina, pejgamber va{ doverliv.

   179.   Pa, pla{ete se od Allah i bidete mi poslu{ni!

   180.   I jas ne baram od vas za toa nagrada; nagradata moja e kaj Gospodarot na svetovite!

   181.   I merete na vaga i ne bidete me|u kradlivcite!

   182.   A na kantarot merete pravedno!

   183.   I ne skratuvajte im gi na lu|eto stvarite nivni i ne {irete po zemjata bezredie!

   184.   Pla{ete se od Onoj koj ve sozdade, vas i pokolenijata odamne{ni!”

   185.   Rekoa: “Ti si, navistina, eden me|u opsednatite!

   186.   Ti si samo nam sli~en ~ovek, i nie te smetame za eden od la{kovcite.

   187.   Odredi da padne neboto vo par~iwa vrz nas, ako si me|u iskrenite!”

   188.   Lut re~e: “Gospodarot moj najdobro go znae ona {to go rabotite.”

   189.   Pa go smetaa za la{ko i na denot obla~en gi snajde kazna. Taa kazna se slu~i, sekako, na den golem.

   190.   Da, vo toa ima znamenie. No, mnozinstvoto od niv se nevernici.

   191.   Gospodarot tvoj, navistina, e Onoj koj e Silen i Somilosen!

   192.   Toa e Kur’anot {to go objavi Gospodarot na svetovite;

   193.   go objavi Xibril doverliv

   194.   vo srceto tvoe za da bidete me|u opomenuva~ite,

   195.   na jasen arapski jazik!

   196.   Toj e spomenat, sekako, vo knigite odamne{ni.

   197.   Neli im e znamenie toa {to za nego znaat u~enite od sinovite Izrailovi?

   198.   A Nie da go objavevme na nekoj stranec,

   199.   koj }e im go ~ita{e ne }e veruvaa vo nego.

   200.   I ete, taka Nie go vnesuvame vo srcata na silnicite.

   201.   Ne veruvaat vo nego s# dodeka ne ja vidat kaznata bolna,

   202.   pa, taa }e im dojde odnenade`, nema ni da ja usetat;

   203.   pa }e re~at: “]e ni se dade li mala prilika?”

   204.   Baraat li kaznata Na{a da im dojde pobrzo?

   205.   [to misli{, ako gi ostavime da u`ivaat so godini,

   206.   a potoa da im dojde ona so {to im se zakanuva?

   207.   Ni{to ne }e im ostane od ona vo {to u`ivaa!

   208.   Nie nieden grad ne uni{tivme a vo nego da nemaa opomenuva~i,

   209.   kako Opomena, za{to Nie ne bevme nepravedni,

   210.   i Opomenata ne ja objavuvaat {ejtanite;

   211.   ne treba a i ne mo`at toa da go napravat:

   212.   oddale~eni se, navistina, od opomenata nejzina.

   213.   I ne povikuvaj se na drug bog, osven na Allah. Ta, }e bide{ me|u kaznetite!

   214.   I opomeni ja rodninata tvoja, najbliskite!

   215.   I spu{ti gi kriljata tvoi kon vernicite koi te sledat!

нема глас